Veselý denník onkopacienta

Ahojte,

ako som spomínala, nechcem aby bol tento blog vnímaný ako niečo sebestredné a mierené čisto len na problematiku, ktorá sa týka mňa. Lebo tak to v živote, ani vo svete nefunguje a myslím, že existuje mnoho problematík v medziľudských vzťahoch, o ktorých sa nehovorí tak veľa akoby sa malo.

Dnes som vstala s nejakou zlou náladou, nechcelo sa mi s nikým komunikovať. Veď poznáte to, taký deň blbec. Zapla som si YTB, že si teda pustím nejaký podcast na prehlušenie vlastných myšlienok a pritom zaspím.

…

Podarilo sa

Zaspala som

Zobudila sa

a v návrhoch mi vyskočilo video od istého chlapca, čo robí YTB o trans tematike. Rozhodla som sa kliknúť si na toto video a pozrieť si ho, nakoľko ma zaujíma ako sa človek v takejto situácii musí cítiť. Ja sama neviem a nikoho osobne nepoznám, kto by sa tomuto venoval.

….

Prvý dojem?

Chlapec menom Marián na mňa pôsobí veľmi príjemne, ba až skromne či pokorne. Registrovala som ho už dlhšie nakoľko mám mladšiu sestru, ktorá sleduje svoje idoly ako Marián / Mailo na sociálnych sieťach. Jeho prejav ma natoľko zaujal, že som nabrala odvahu a napísala mu na sociálnej sieti, prezentuje svoje názory a postrehy nenásilne, nevulgárne a na mladého človeka veľmi dospelo. Má však svoje publikum, ktorým tieto informácie už odprezentované boli. Preto si myslím, že by som Vám mohla niečo napísať práve o trans téme a jej ponímaní. Nižšie pripájam aj link k videu.

Kto sú a čím sa odlišujú?

Poďme pekne po poriadku.

1. Každý sa narodíme ( s tým dúfam súhlasíme všetci)
2. Na základe pohlavných orgánov zisťujeme či sme sa narodili ako ženské či mužské pohlavie ( to si myslím, že je tiež generálne známy fakt)
3. ALE ČO AK SA AKO DIEVČA ČI CHLAPEC NECÍTIM AJ KEĎ SOM SA NARODIL S TÝMTO POHLAVÍM?

V tomto prípade hovoríme o tzv. dysfórií, či už telesnej alebo spoločenskej.
Dysfóriou rozumieme nekomfortnosť s časťami tela, ktoré máte resp. s časťami tela, ktoré nemáme. Spoločenská dysfória by sa vedela teda značne eliminovať pokiaľ by spoločnosť vnímala telá tak ako daný jedinec a tým pádom by sa vedel cítiť komfortne.

Existuje veľa malých detí, ktoré trpia nenávisťou k svojmu telu. Existuje však predpoklad, že cis dievčatká čakajú a stále dúfajú, že im narastie penis počas puberty ( čo teda je mylná predstava, nakoľko je to nemožné aj pri podstúpení hormonálnej liečby). Keby žijeme vo svete, kde ľudia nie sú nazývaní neadekvátnym rodom a hoci by boli spoločnosťou nazývaní len ako trans-ľudia, myslím, že menej ľudí by sa uchyľovalo k tranzície.

Tranzícia je ďalšia vec, ku ktorej by som sa rada vyjadrila. Môj názor na ňu je taký, že dieťa by do nej nemalo byť ani tlačené ale ani by mu nemala byť zakazovaná. Existujú totiž aj transrodový ľudia, ktorí tranzíciu nepodstúpia a napriek tomu žijú spokojný a vyrovnaný život ako napríklad spevák zo skupiny The Cliks. Lucas Silveir roky neužíval testosterón lebo sa bál aký by to malo vplyv na jeho hlasivky no aj napriek tomu žil celý čas otvorene tak ako sa cítil.

Mýty a fakty

Nakoľko veľa ľudí túto problematiku nepozná má o nej skreslené predstavy, z ktorých postupne vznikajú prejavy nenávisti a šíria sa predsudky. Dovoľte mi uviesť Vám niekoľko z nich

1. Trans – ľudia odjakživa vedeli, že sú trans. Nie nevedeli, niekto to zistí skôr, iný neskôr. Neexistuje správny vek na určenie toho či je človek trans alebo nie.

2. Deti sú zmätené a musia byť len popostrčené správnym smerom. Správny smer však neznamená nevyhnutná tranzícia, vo veľa krajinách sa používajú rôzne prípravky na oddialenie puberty, aby sa deti mohli neskôr plne rozhodnúť či tranzíciu podstúpiť alebo nie.

3. Trans-ľudia sú sexuálne zvrátení. Nie, nie sú. Niektorí z nich sa môžu venovať „dragu“, čo je však typ umeleckého vyjadrenia a neukazuje to presonalitu transčloveka. Takisto ako keď herec nie je postavou, ktorú hrá.

4. Trans-ľudia sú len teplí, maskulínne lesby alebo zženštilí gayovia. Nie. Lebo orientácia nesúvisí s rodovosťou. Keď heteresexuál chodí s transženou, je to heterosexuál. Lebo chodí so ženou.

5. A ja si myslím, že som pes. Haf haf! Je rozdiel medzi psom a transčlovekom. Nedá sa porovnávať zviera a človek. Ide o osobnosť, zvieracie mýty boli používané vo viacerých kultúrach ale ako vlastnosti a nie ako identita človeka.

6. Ak nechám svoje dieťa sa hrať s autom i bábikou, bude trans! Nie nebude, veľa hračiek je rodovo neutrálnych a okrem toho znamená to, že sa dietaťu môžu jednoducho len páčiť. Už nežijeme v stredoveku kedy ženy len varia a chlapi sa starajú o obživu. Rodové stereotypy sa búrajú. A okrem toho pokiaľ je dieťa trans, tak je trans. Zákazmi a príkazmi sa to nezmení.

7. Transľudia sú súčasným fenoménom. Nie. Ak trochu nahliadnete do histórie, zistíte, že naši predkovia poznali viac ako dve pohlavia. ( Pozdravujem Líviu z KB)

Na Slovensku sa na pomoc ľuďom s trans problémom venuje organizácia TRANSFÚZIA.

Mariánove video ma teda natoľko zaujalo, že som o tejto téme musela napísať článok.

Milí blízki a onkopacienti,

naše problémy nie sú jediné problémy sveta. Sú smutné? Sú. Sú vážne? Bezpochyby. Ale prosím nezhadzujme kvôli tomu problémy iných. Má to veľký vplyv na spoločnosť a psychické zdravie jedincov. Neodcudzujme, neodháňajme. Nikto si to nevybral. Ako ste si vy nevybrali rakovinu, transľudia si nevybrali toto.

Len buďme viac ľudskí 😊 to je všetko

Mariánovo video

.

Pepik