Veselý denník onkopacienta

Kysuce, časť severného Slovenska, ktorá oplýva prírodnými krásami. Keď však začneme hovoriť o bohatstve regiónu, tu sa treba zastaviť. Ako sa vraví, nejde mať všetko.

Kysuce sa nachádzajú na severnom Slovensku a tento región tvoria okresy Čadca a Kysucké Nové Mesto, ktoré patrí medzi najstaršiu osadu na tomto území kvôli významnej obchodnej ceste, ktorá viedla zo Žiliny do Tešína.
Na Kysuciach sú však aj iné mestá a zaujímavý príbeh vzniku má aj mesto Krásno nad Kysucou, resp. príbeh názvu.

LEGENDA
Keď prechádzali okolo páni z Budatínskej stolice, pýtali sa miestneho pastiera Jána Krásna ako sa mu tu žije. Keďže Ján Krásno nevedel “ po pánsky“, v domnení, že sa ho pýtajú ako sa volá im odpovedal “ krásno“ 🙂

A preto sa vraj v Krásne žije krásno.

KYSUCE A ŽIDIA
Na Kysuce sa židovské obyvateľstvo prisťahovalo z Halíča, keď ich náboženstvo Jozef II. zrovnoprávnil s kresťanstvom a povolil budovanie modlitebných miestností. Už v roku 1787 je prvá písomná zmienka o židovskom podnikateľovi, prevádzkovateľovi píly v Čadci. Postupne sa židovské náboženstvo a židovská komunita tak rozširovala, že už na začiatku 20. storočia boli zriadené synagógy a miestni rabíni v obciach ako Stará Bystrica, Turzovka či Čadca.

V 20.tom storočí zažívali Kysuce najväčší rozmach, dokonca tu bol vybudovaný najdlhší drevený most cez rieku Kysucu, ktorý by bol dodnes najdlhší ak by nebol v 60. rokoch zničený.

Negatívne však život Kysučanov ovplyvnila prvá svetová vojna, kedy boli boli povinní všetci muži do 37 rokov nastúpiť do brannej povinnosti, z ktorej sa vracali ako mnohí ako invalidi.

Počas druhej svetovej vojny región Kysúc chátral čoraz viac. Nebol vybavený dostatočným množstvom vlastných potravín, vlaky rozvážali len vojakov na front. V obci Krásno nad Kysucou boli dokonca použité tri zo štyroch zvonov z kostola sv. Ondreja na roztavenie pre potreby frontu.

S nástupom kapitalizmu Židia pôsobili na Kysuciach ako jedni z významných ekonomicky aktívnych činiteľov regiónu (obchod s drevom, drevospracujúci priemysel, vlastníctvo lesov, pozemkov, nehnuteľnosti – Popper, Lovy, Roth, Eichenwald). Tiež vnímajú aj význam vzdelania a preto sa z nich stávajú lekári, úradníci, notári či advokáti. Svoj význam mali nielen vo veľkom obchode ale aj v rôznych malých službách ako krčmičkách a podobne.

ODKIAĽ TEDA VZNIKLO POVEDOMIE NENÁVISTI VOČI ŽIDOM NA KYSUCIACH?

Zo všetkých uvedených informácií, ktoré sme uviedli však vyplýva, že práve Židia boli hnacím motorom hospodárskeho, spoločenského či ekonomického života. Odkiaľ teda tá nenávisť?

KRASŇANSKÁ RABOVAČKA

O udalosti, ktorá zmenila verejnú mienku na Kysuciach o židoch.

Stalo sa tak v roku 1924 v obci Krásno nad Kysucou, kde bola ako som už avizovala veľká chudoba. Mnohé rodiny pracovali na tie “ bohaté, židovské“ rodiny aj 7 dní do týždňa len aby mali na základné potraviny. Keď v roku 1924 začal zvoniť posledný umieračik nastala tzv. krasňanská rabovačka. Obyvatelia osudom tvrdo skúšaní sa rozhodli pre pomstu, tak prepadli majetky týchto bohatých židovských rodín v “ dolnom Krásne“. Židovské rodiny však nelenili a zavolali železničných žandárov zo Žiliny na svoju ochranu.

Od tejto udalosti sa zmenilo povedomie voči židovskému obyvateľstvu na Kysuciach, ktoré umocnil už aj nasledujúci fašistický režim a silný kresťanský vplyv.

Keď sa dostal do platnosti v roku 1942 tzv. Židovský kódex, začal sa odsun židovského obyvateľstva a na rodiny zapletené v krasňanskej rabovačke boli uvalené perzekúcie. Židia sa predovšetkým zvážali do zberného tábora v Žiline. Dočasne bol tábor aj v Čadci ale ten bol pre nevyhovujúce podmienky zrušený. Nachádzal sa v bývalom areáli súkenky.

Pepik