Veselý denník onkopacienta

29.10.2020 PROLÓG

Ráno vstať a ísť k doktorke na krv, vytvorili sa mi akési škaredé uzliny na krku. Bolieť to nebolí, vadí mi to len preto, lebo vyzerám ako ropucha A TO KEĎ SOM KONEČNE SCHUDLA 10 KG! Tak som sa tešila že budem kočka, budem môcť fotiť selfie bez rôznych úprav.. áno viem, je to povrchné ale tak každá žena sa chce cítiť pekne kvôli sebe nie?

9:00 Krv odobratá, otázka či sú v rodine onkologické ochorenia ma vyplašila ale ja určite nebudem mať raka.

10:00 Som doma, prezliekam sa do teplákov, začínam pracovať, konečne zhreším a dám si na raňajky
          dobrý a čerstvý biely rožok s párkom, kečupom a praženou cibuľkou. MŇAM

11:00 Dobrá nálada je preč, moje tušenie sa čím ďalej tým viac potvrdzuje. Krvný obraz je zlý, som
           urgentne poslaná na hematológiu.

13:00 Podozrenie na akútnu leukémiu, ešte stále neviem čo robiť, čo vravieť, čo vôbec cítiť –
            NEPRAJEM TEN POCIT NIKOMU…keď som si uvedomila situáciu, zrútil sa mi svet, pri plači,
            ktorý som chytila pred nemocnicou som nevedela polapiť dych, ale teraz sa treba chovať
            pragmaticky, tzn. – informovať rodinu, ísť nakúpiť pyžamá a zbaliť sa na mesiac do národného
            onkologického ústavu

…zvyšok dňa…

Mám 23 rokov, celý život pred sebou, ktorý sa konečne snažím žiť poriadne a usporiadanie.

Nepýtam sa prečo ja, viem, že som v živote urobila veľa zlých vecí a takto sa mi to vracia, ale rozmýšľam ako to zvládnuť a či to naozaj prežijem ako 85% prípadov trpiacich akútnou leukémiou.

Prišli ku nám domov naši najbližší nás psychicky podporiť, všetci sme ale túto správu museli spláchnuť tvrdým alkoholom. Bol to môj nápad ako šampiónky v chlastaní.

Počula som aj som sama povedala v ten večer XY- krát veci, ktoré sa opakovali a to:

1. som mladá a silná
2. šance na vyliečenie sú vysoké
3. musím byť psychicky v pohode lebo psychika je základ

Sú to klišé ale pomáhajú aj keď ich počujete 1000krát za deň. Jedna veta mi však pomohla a otvorila oči a to „ Čo keď sa mi to stalo kvôli tomu aby som ja vedela pomôcť druhým?“

A možno skutočne áno.

A možno to je jeden z tých dôvodov prečo píšem tento blog.

Aj kvôli sebe samozrejme ale aj preto aby to pomohlo ľuďom v podobnej situácii.

A kvôli tomu aby som Vám mohla ukázať moje super vtipy 😊

Pepik