Veselý denník onkopacienta

Tak by sa dali popísať môj predchádzajúci a tento deň. Začala by som z toho horšieho konca.

UTOROK

Od rána, čistá depresia a vlastne až dokým som nezaspala. Asi musia byť aj také dni. Vrchol môjho opustenia sa nastal pri raňajkách kedy som sa rozplakala a pani servírka ma o5 ukľudňovala. Na obed som to nevydržala a na úzkosť som si vypýtala lexaurin. Aj keď sa ma pani sanitárka snažila rozveseliť tým, že mi priniesla džúsik k obedu grátis, ani to ma nerozveselilo aj keď gesto to bolo veľmi milé. Ale ani džúsik grátis mi neodpovie na otázku či sa vyliečim.

Okrem depresie mi pribudla aj nová modrina po injekcii, ktorá ma ohromila.

Zatiaľ čo ja som prežívala zrútenie, doma bolo veselo nakoľko sa maľovala moja izba a mamina mala ohromnú radosť z toho akú peknú farbu vybrala. Síce je jej viac akoby sme potrebovali nakoľko tatino to tak super zmeral. Je to proste Bořek Stavitel. 🙂

Ešte sa mi však podaril jeden pekný záber na záver dňa.

Ako rýchlo však deň začal tak aj skončil. O ôsmej večer som už bola tuhá. 🙂

STREDA

Dnešok začal pomerne fajn a bez depresie. Po sprche a dokonca som sa dnes aj namaľovala som hneď mala väčšiu chuť bojovať a žiť. Čím ďalej, tým viac si uvedomujem závažnosť mojej diagnózy, no tiež si uvedomujem, že psychika je veľmi dôležitá. Preto verím a kým dýcham, som.

Raňajky som opäť zjedla len puding, už sa neviem dočkať domov lebo sa mi už zdvíha žalúdok z toho, že je tu stále to isté. Ale tak nie som v Hiltone, čo by som chcela. Ešteže mám v zásobe Bebe Brumíkov.

Po raňajkách som si zacvičila a sledovala televíziu a rozmýšľala nad tým, čo bude na obed. A obed ma príjemne prekvapil. Rezeň s ryžou!

No akonáhle som sa do toho pustila, prišla po mňa pani sestrička, že ideme k zubárke. Keďže je to zatiaľ to najlepšie, čo som tu jedla nič som nenechala na náhodu. Po zakrytí rezňa kovovým krytom som napísala pani servírke odkaz.

U zubárky všetko prebiehalo hladko a dostala som pohárik a letáčik ako darček. Jupí.

Potom ako som prišla od zubárky som rýchlo zošrotila obed. Mamina mi písala, že mi prišla objednaná sukňa a turbany aby mi nebola zima na lebeňu. 🙂 Dnes sa cítim byť obdarovaná:) Ale mám trochu stres zo zajtrajška a najbližšieho týždňa kedy sa teda dozviem, či je moja sestra vhodným darcom kostnej drene a či mi chemoterapia zabrala teda či som dosiahla remisiu. Myslite na mňa a držte mi palce, nech to dopadne čo najlepšie 🙂

Pepik