a už som bez vlasov

16. novembra 2020, pepiku, moje bežné dni

Ahojte,

nakoľko som skoro celý víkend prespala kvôli nízkym krvinkám, nemala som energiu ani chuť písať. Pršalo skoro celý čas a ja som len hnila a hnila.

Dnes je pondelok a je to už môj tretí deň bez vlasov. Úprimne, myslela som si, že to bude horšie ale stretávam sa s pozitívnymi ohlasmi okolia na zmenu. Dokonca aj ja sama sa cítim dobre a stále si hlavu chytám, je to ako anglický trávniček. 😀

zdroj: ja

Ale pondelok mi začal klasicky, po zobudení nasledovali odbery a atď atď. Zobudila som sa však s nečakanou úzkosťou. Rozhodla som sa ju eliminovať tým, že sa namaľujem. Pomohlo.

Dokonca od pani sanitárky, ktorá mi doniesla raňajky dostávam kompliment.

Od pani upratovačky si zasa vypočujem historku o tom ako si aj ona raz oholila hlavu, kvôli tomu, že manžel na ňu príliš žiarlil. Vtedy bol vraj prvýkrát na rodičovskom združení on, lebo ju sa hanbil pustiť. 😀

Okolo pól deviatej mám už po veľkej vizite, tak zapínam Markízu kde ide zámena manželiek. Podľa mňa si pritom aj schrupnem, nakoľko zas prší celý deň. Dnes ma čaká ošetrenie kavalu, na ktoré sa veľmi teším – je to pre mňa vždy ako wellness. 😀

Dnes by som mohla konečne už aj cvičiť kvôli zrážanlivosti krvi a učiť sa tú taliančinu. Som zvedavá čo z toho dodržím, dúfam, že oboje. 😀

Wellness prebehol tak ako mal, obed bol priemerný – bravčový plátok so zemiakovou kašou. Avšak večera bola una perfetta. Dostala som konečne cestoviny aj keď rozvarené a s lacnou omáčkou ale naučila som sa tešiť z maličkostí. Takže taliansku večeru máme za sebou 🙂

Ďalšia radosť dňa : podarilo sa mi spojazdniť netflix na telke v nemocnici 🙂

Po večeri nasledujú telefonáty s rodinou + som si podala loto a keno 10 tak idem čakať na výhru. 🙂

pepik