Tak máme tu „konečne“ piatok.
Konečne preto ironicky lebo každý, kto tu leží vie, že cez víkend ide všetko dvakrát tak pomaly. Ide ale na markíze nejaký dobrý katastrofický film, tak to mi skráti čas.
Dnešok mal byť deň D, deň kedy sa začnem podobať na otca, deň kedy vlasy začnú byť preceňované… avšak nestalo sa.
Ešte v predchádzajúci večer mi bolo avizované, že dnes nám budú robiť test na covid tak si nemám umývať zuby (?? tomu som celkom nepochopila ale ok.)
Dnešný deň nezačal vôbec rozprávkovo ale bolesťou zubu, z ktorého už začínam byť skutočne nervózna.
O 7:00 prichádza pán sanitár, ktorého prosím či by ma dnes ostrihal, no nevie či bude mať dnes na mňa čas. Hovorím si dobre, síce som z toho bola nervózna celú noc ale dobre.
8:00
Prichádzajú raňajky, ktoré nemôžem zatiaľ jesť. Nevadí aj tak by som zjedla len puding.
8:30
Raňajky hypnotizujem a čakám na bližšie pokyny ohľadom testovania.
9:30
Už som to nevydržala a išla som sa opýtať, či sa ozaj nemôžem najesť a neuveríte. Ozaj sa nemôžem najesť. K tomu pudingu si dám potom aj milku oreo, čo mám v šuflíku.
10:30
Stále bez testu ale vraj sa môžem najesť. Začínam šrotovať.
10:55
Odchádzam z izby na testovanie, kde ma vzápätí otočia, že až za pol hodinu.
11:30
Idem na test, som negatívna.
12:00
Z obedu som veľmi milo prekvapená. Rajčinová so syrom a bravčový plátok na hríboch s ryžou. Musela som však tatinovi povedať, že on robí lepšiu rajčinovú inak by sa nasral. 🙂
Po obede prichádzajú pani doktorky, ktoré mi oznamujú ďalší postup liečby. Strašne som sa tešila domov a teraz zisťujem, že domov síce pravdepodobne pôjdem ale len na 3-4 dni. Potom bude nasledovať konsolidačná liečba v trvaní 5 dní, nasleduje ďalších 5 dní doma a potom ďalšie dva týždne v nemocnici.
Potom by mala nasledovať transplantácia kostnej drene.
Ak mám pravdu povedať, zrútila som sa. Začala som sa hnevať na celý svet, čo si najviac odniesli moji rodičia začo som sa im ospravedlnila ale mrzí ma to doteraz, tak sa im chcem aj touto cestou ospravedlniť ešte raz a zároveň im poďakovať aj im aj všetkým blízkym lebo viem, že pre mňa robia maximum a ja si to veľmi vážim.
Po hysterickom záchvate, záchvate hnevu som si dobre schrupla a keď som sa zobudila čakala ma večeře. Granadír no chuť nemal žiadnu a nakoľko sa zas ozval zub zjedla som tak dve vidličky.
Ešte by som chcela dať do povedomia jednu vec a veľmi pre mňa osobne pekný projekt. Ide o stránku www.taktrochainak.sk .
Ide o stránku zameranú najmä pre onkologické pacientky, ktoré vplyvom chemoterapie či rádioterapie prišli o vlasy. Dajú sa tu objednať rôzne krásne šatky či turbany a pokiaľ si niečo zakúpite celý výťažok je o5 venovaný onkologickým pacientom čo je pre mňa veľmi pekná myšlienka.
Takže dnes ešte vlasy mám a možno aj dobre, že na mňa ujo sanitár nemal čas… Ďalší hysterický záchvat by už moji rodičia nezvládli.
pepik