Ahojte, dnes som hore od 3:15 a v hlave som mala dnes veľmi veľa nápadov a pár z nich som sa rozhodla zrealizovať.
V písaní blogu budem pokračovať, ale kvôli prílišnej monotónnosti a tatkiež nechcem vyznieť sebestredne, nebudem písať už len o mojich dňoch.
Chcela by som zahrnúť do tohto blogu aj rôzne iné články aj mimo problematiky leukémie, či onkologických ochorení. Nejakú všeobecnú špecifikáciu nemám, jednoducho, čo sa mi bude zdať zaujímavé o tom Vám napíšem. 🙂 Budem sa snažiť prispievať každý deň.
.. ale keďže toto je stále článok, ktorý pripomína stránku z môjho denníčka ( mám aj v papierovej forme, tam zvyknem nadávať 😀 ), tak by som prešla na môj deň.
Po minulom dni a noci som mala opodstatnené obavy, že sa mi moje zdravotné ťažkosti budú opakovať ale našťastie, nestalo sa.
Ako vravím som hore od 3:15, nie neustále na hodinku a pól som si pospala priznám sa 😀
Budím sa bez slabosti, hučania v ušiach, no za zvuku dažďových kvapiek. Tak otváram balkón a v hlave mi hrá moja obľúbená pesnička od Korna “ Žál se odkládá“.
Vždy si pri nej spomeniem na mojich záhoráckych kamarátov, Pajka a Terku. Pre náš rilejšnšip s Pajom je typické naše dopisovanie ľúbostných listov v podobe odkazov na chladničku. Moja láska k nemu sa začala, keď mi kúpil wifonku.
Začínam premýšľať, čo budem dnes robiť okrem písania. Čo sa týka „môjho itinerára“, tomu venujem celý nasledujúci článok, takže to tu nebudem rozpisovať. 🙂
5:00 krvné odbery, meranie teploty a tlaku
výsledok: všetko v poriadku
Pani doktorky a sestričky sa čudujú, že mi ešte nevypadali vlasy. Asi mám ozaj tuhý korienok 😀
Dnes ma čaká posledná chemoterapia a potom sa pre mňa začne ďalšia cesta do neznáma…
Pepik