Začnem pekne po poriadku, na začiatok mojej druhej časti by som zrhnula úsmevné momenty, ktoré ma postretli a rada by som sa s Vami o ne podelila 🙂
Pri dezinfekcií izby s tou istou pani sanitárkou ako v prvej časti chemošky číslo 5, sme sa nejak zakecali, prišla mi totižto umyť okná.
Pani Evka je moja krajanka, ktorá sa rozviedla po vyše 20 rokoch a žije život ako dobrodruh. Prešla si od povolania kuričky v Čechách, cez zbieranie rajčín vo Švajčiarsku až po povolanie pomocnej pracovníčky pri kravičkách.
S pani Evkou si rozumiem, máme rovnaký zmysel pre humor, pekne povedané „robí si zo mňa úplnú prdel“ pri umývaní podlahy, vraj jej aj tak neutečiem 🙂 😀 😀
Prišiel mi z domu kontraband so zásielkou, kde je hlavne zvlhčovač vzduchu a cukríky. Zvhlčovač vzduchu, kvôli suchému vzduchu a mojim podráždeným slizniciam ale ešte musím čakať na schválenie od pani doktorky, predsa len musím mať sterilné prostredie.
Kontraband skontrolovaný, vraj kvôli tomu, či mi tam naši nepribalili nejaký alkohol nakoľko som až príliš veselá 🙂 😀
13:00 ZAČÍNA PIATA CHEMOTERAPIA, cítim sa stále dobre
Telka je momentálne môj BFF spolu s mojou milovanou Teru <3 Najviac si ale užívam reklamu, kde sa spieva “ podááááš mi prosím ten šampóóón “ 😀 😀 sa mi chce fakt smiať, preto neviem či mám okrem leukémie aj nejakú psychickú poruchu alebo mám len tak vyvinutú nadsázku 😀
ZLOM
Prišla ma pozrieť pani psychologička, jej návšteva ma ale rozplakala.
„Všetko je priam ideálne z hľadiska vnímania ale niekedy si treba aj poplakať.“
…tak som si poplakala….
prichádzajú stavy neistoty či prežijem, strach o budúcnosť, jednoducho tomu čo vravím existenčná kríza..
A HLAVNE ČO AK SI UŽ NIKDY NEDÁM PROSSECO ?!! 🙁
15:30 čakám na večeru, existenčnú krízu premohol hlad 😀 😀
Toľko k môjmu životu